V tvorbe Dobroslava Chrobáka sa spája hlboký zmysel pre tvár slovenskej dediny, ktorá už zanikla, s nezvyčajne jemným a špecificky moderným spôsobom jej kresby. Z tohto napätia vznikajú takmer všetky literárne a navyše aj ideové a etické kvality jeho prózy: v úsilí zachovať to, čo bolo, vie vyťažiť posolstvo pre dnešné časy, posolstvo, ktoré upozorňuje, že ľudská česť, mužnosť, neha lásky, zmysel pre žitie prírody i žitie človeka s ňou sú hodnotami, ktoré potrebujeme, ktoré tvoria časť nášho názoru na život – časť nie zanedbateľnú.