Umelecké vyvrcholenie tvorby Daniela Krmana (1663 - 1740) sa viaže na obdobie jeho cesty k švédskemu kráľovi Karolovi XII. a čas vyhnanstva, kde podstatne prispel k vytváraniu exulantskej literatúry. Denné záznamy zo spomínanej cesty ucelene spracoval spočiatku len pre najbližších, no neskôr sa stali známe pod názvom Itinerarium, Cestovný denník, a sú veľmi cenným dokumentom očitého svedka v severnej vojne a jej kľúčovej situácie - o poltavskej bitke.

Členom misie sa Krman stal z rozhodnutia ružomberskej synody a švédskemu kráľovi mal predložiť žiadosti evanjelických uhorských stavov. V cudzích krajoch si zapisoval všetko; okrem osobných zážitkov, rozličných príbehov a významnejších udalostí si zaznamenával aj tamojšie zemepisné, hospodárske, politické, spoločenské a sociálne pomery. Najzaujímavejšie a najcennejšie časti denníka sú poznámky o národopisných zvláštnostiach obyvateľstva.