Autor vychádza z otázok medzinárodných vzťahov Číny v stredoveku, tatársko-mongolských výbojov v Ázii a Európe, obdobia panovania čchingskej dynastie, prejavov nacionalizmu a triedneho boja v dejinách novoveku Číny, pretože práve na materiáli z tohto obdobia sú ´založené´hegemonistické nároky maoistov voči krajinám susediacim s čínou, širšie spracúva obdobie rokov 1860-1895 charakteristické pokusmi o upevnenie feudalizmu v Číne, rozoberá Sinchajskú revolúciu roku 1911, ktorá zvrhla monarchiu. S.L. Tichvinskij z marxistického hľadiska hodnotí dejiny číny po roku 1917, rozpracúva problematiku mandžuskej revolučnej základne a na záver analyzuje maoistické deformácie súčasnej čínskej historickej vedy.