Dej preniesol autor do Španielska. Keď krivý Asmodeus sľúbi svojmu osloboditeľovi donu Cleofasovi, že ho poučí o všetkom, čo sa deje vo svete, že mu odhalí všetky chyby ľudí, keď sníme strechy madridských domov a dá žasnúcemu žiakovi nazrieť do ľudských osudov, dá mu poznať ľudské náruživosti, no aj motívy ľudských činov a najtajnejšie myšlienky ľudí, nie je to len zábavné divadlo; chce, aby toto divadlo bolo žiakovi na osoh, chce spojiť príjemné s užitočným. Asmodeus, vtipný duch pekiel, má dobre podrezaný jazýček, komentuje všetky ľudské neresti, chyby a slabôstky a jeho britský sarkazmus neušetrí nikoho: záletní manželia, nerestné vdovice, obstarné krásavice, ktoré by za nič na svete nepriznali svoje roky, dobrodružky, neschopní lekári, samopašní alebo chamtiví a slávybažní duchovní, spisovatelia a básnici - každý tu vidí vlastné nedostatky v celej ich nahote, okorenené trefnými poznámkami krivého čerta.