V hlavných postavách nájdeme aj výrazné autobiografické prvky, no umenie Simone de Beauvoir (1908-1986) z nich vytvorilo nové, vlastným životom žijúce postavy, takže môžeme plne dôverovať i tvrdeniu samotnej autorky, že napríklad v postave Anne nezobrazila seba, ako ani v Dubreuilhovi Sartra, ako si to mnohí čitatelia domýšľali. Jednako nám toto dielo dáva plnokrvný obraz aj ich života, povojnového života francúzskych pokrokových intelektuálov, ktorí síce v iných rozmeroch ako my, ale tiež prešli podobnými krízami viery v možnosť pokroku aj v oblasti spoločenskoetickej: túto krízu vyvolalo vo vedomí pokrokových francúzskych intelektuálov hlavne odhalenie faktov o existencii sovietskych pracovných táborov. V osude ústredných hrdinov, najmä Dub-reuilhovom, môžeme presne sledovať, čo mohlo viesť i Sartra k jeho novému, ilúzií zbavenému, trochu skeptickému optimizmu a na tom základe k akémusi realistickejšiemu humanizmu (čo sa výrazne javí aj vo vyústení jeho hry Diabol a Pán Boh). ,,je vzácne, ak spisovateľ má nie menej rád človeka ako slová," hovorí jedna z románových postáv o spisovateľovi Dubreuilhovi, a toto platí aj pre umenie autorky tohto diela, ktoré je románom nie pre román, ale pre človeka, pre čitateľov, so všetkými znakmi pútavosti a všestrannej zaujímavosti. Je to próza, ktorá nekoketuje s poéziou, ani s esejistikou, ale drží sa svojho kopyta.